Neuplynuli ani dva týždne, čo sa Siposovci ukrývali u istého Vidovho „naftárskeho“ druha v Maďarsku, a Sipos nadviazal kontakt s Michalom Csémym, ktorý sa po smrti pokladníka Kovácsa pridal k Černákovi. Sipos síce vedel, že Csémy je nevypočítateľný a agresívny šialenec, ktorý nemá svedomie. Napriek tomu z nejakého dôvodu úprimne veril, že vzhľadom na spoločnú minulosť mu pomôže presvedčiť Černáka, aby odstránili Pápaya. To by siposovcom umožnilo vrátiť sa domov do Dunajskej Stredy a opäť ovládnuť tamojšie podsvetie.
Csémy naservíroval siposovcov banskobystrickému bossovi ako na tanieri.
Najväčšie hráči dunajskostredského podsvetia v 90. rokoch: Tibor Pápay a Milan Sipos
Presvedčil ich, že ak dobre zaplatia, Černák sa prikloní na ich stranu a postaví sa proti pápayovcom. Realita však bola napokon iná. Černák si proste Pápaya obľúbil a bol si istý, že rovnakú sumu, ktorú by Sipos zaplatil za Pápayovu hlavu, by bol ochotný zložiť Pápay za likvidáciu Siposa. Okrem toho tu bol stále problém s Csémym. Ten už síce stál na strane pápayovcov, ale stále sa nemohol vrátiť do Dunajskej Stredy. V meste by mu totiž hrozilo, že sa mu pomstia zvyšní Siposovi zápasníci, ktorí neušli z mesta do Maďarska. A Siposova smrť by práve túto hrozbu vyriešila.
Pre Mikuláša Černáka aj Michala Csémyho nebola teda voľba medzi dvoma scenármi príliš zložitá. Milan Sipos sa s Černákom dohodol, že do Banskej Bystrice príde v sobotu 15. marca 1997. Banskobystrický boss ho žiadal, aby vzal so sebou svojho najbližšieho človeka Lajosa Sátora. Ten však stretnutie s Černákom odmietol a svojho šéfa presviedčal, že je to pasca.
Za mocným slovenským bossom sa Sipos vybral okľukou cez priechod v Šiatorskej Bukovinke. Obával sa totiž, že priechody z Maďarska, ktoré sú v blízkosti Dunajskej Stredy, strážia Pápayovi ľudia. Po hranice ho sprevádzal aj Sátor, ale ďalej už pokračoval len so svojím vodičom Emilom Potáschom. Dvojica sa so Sátorom dohodla, že mu neskôr zavolajú, kde sú a ako sa situácia vyvíja.
V hoteli Lux v Banskej Bystrici už čakal Michal Csémy. Krajanom oznámil, že Černák ich onedlho prijme v kancelárii a všetko sa dá do poriadku. Do príchodu ďalších Černákových ľudí si ešte stihli dať na obed kapustnicu. Sipos po obede zavolal najprv Sátorovi, aby mu hlásil, že zatiaľ je všetko v najlepšom poriadku. Potom zavolal exmanželke, ktorej oznámil, že je s Csémym v Bystrici a čo tam robí. Sľúbil jej, že zavolá aj na druhý deň, ale viac sa neozval.
Posledná cesta Siposa s Potáschom viedla do kancelárie černákovskej Security 3. Tam sa najprv pohodlne usadili na pohovku, ale vzápätí sa situácii zvrtla. Csémy s Černákom vytiahli zbrane a zakladateľa mafie v Dunajskej Strede aj s jeho šoférom zastrelili. Očitým svedkom ich popravy bol aj Tibor Pápay. Černák si tak novopečeného dunajskostredského bossa navždy zaviazal.
Pápay okrem toho musel za vraždu zaplatiť aj päť miliónov korúnv hotovosti. Bol to aj na mafiánske pomery vysoký poplatok zato, že si svoje problémy nevedel vyriešiť sám a musel zasiahnuť osobne capo di tutti capi.
„V ten deň mi volal Černák, aby som prišiel do sídla firmy Security 3. Keď som tam dorazil, všimol som si pred budovou bielu dodávku s dunajskostredskou poznávacou značkou. Bol tam aj Tibor Pápay s dvoma svojimi chlapmi. Práve do dodávky nakladali dva zvinuté koberce, z jedného trčali nohy a z druhého zakrvavená tvár človeka, ktorého som nepoznal. V kancelárii som potom videl Piliara, ako zoškrabáva krvavú omietku. V miestnosti boli rozhádzané rôzne veci, boli tam hodinky a šperky. Piliar povedal, že tie veci patrili tým dvom, a ak chcem, nech si niečo z toho zoberiem. Zobral som si zlatý prsteň s čiernym kameňom a počul som, ako Černák kričí, aby niekto Dunajskostredčanom ukázal chatu v Tajove. Niekto sa ich aj ujal a ja som Černáka odviezol do garáže v Sásovej, kde sa nachádzal mercedes. Černák povedal, žeto je auto jedného z tých dvoch a že by tam mali byť peniaze, ktoré so sebou priviezli. Aj sme tam našli 200-tisíc korún. Vysvetlil mi, že museli zomrieť, lebo boli v konflikte s Pápayom a že ich do Bystrice zlákal Csémy. Peniaze boli neskôr rozdelené medzi tých, ktorí sa nachádzali v kancelárii. Černáka som odviezol na benzínovú pumpu, kde Pápayovi chlapi čistili dodávku od krvi a tam sa s nimi rozlúčil,“
spomína na 15. marec 1997 šofér banskobystrickéhobossa Slavomír Surový. Skupina bývalých zápasníkov utrpela Siposovou vraždou ťažkú ranu. V Banskej Bystrici prišla o svojho vodcu, ktorý zločinecký klan viedol od zmeny režimu. Siposa si ctili nielen ako šéfa, ale mohli s ním počítať aj ako s priateľom.
Kým dvaja členovia pápayovskej úderky v Tajove zakopávali telá, Černák, Csémy a Pápay si na oslavu pripíjali šampanským.
„Takto skončí každý, kto bude mať problém so mnou. Miki, som ti večným dlžníkom, nikdy ti to nezabudnem,“
vyznal sa podľa očitých svedkov Tibor Pápay. Mal dojem, že konečne je všetko, ako má byť. So Siposovou smrťou sa však zrodil nový mafiánsky šéf aj na druhej strane hranice. Do čela dunajskostredských „utečencov“, skrývajúcich sa v okolí Balatonu, sa postavil Lajos Sátor a tento moment predurčil ďalší osud podsvetia Dunajskej Stredy.
Už vtedy sa dalo predpokladať, že budú nasledovať vážne strety znepriatelených skupín. Veď už v časoch, keď sa v Dunajskej Strede vojna podsvetia ešte len začínala, zápasníci plánovali viacero šokujúcich akcií, ktoré našťastie nedotiahli do konca. Pamätníci tvrdia, že pripevnili guľometovú lafetu na terénne auto, na ktorom sa chceli vrútiť do Dunajskej Stredy a skoncovať s pápayovcami.
Mali vraj aj iný nápad: zohnali si protitankovú päsť, ktorú chceli vystreliť do reštaurácie Fontána v okamihu, keď tam bude sedieť konkurenčný klan. K realizácii mali veľmi blízko, pancierovka bola pripravená, Fontána zameraná, ale Sipos, tak ako v predchádzajúcom prípade, nevydal konečný povel. Obával sa, že by pritakomto útoku mohli prísť o život aj nevinní civilisti? Ozvalo sa v ňom azda svedomie? Bolo by zvláštne tvrdiť to o človeku, ktorý mal počas deväťdesiatych rokov leví podiel na ťažkých zločinoch.
V Dunajskostredskom okrese do roku 1998 bez stopy zmizlo vyše sto osôb. Ale Sipos mal nepochybne iný spôsob zmýšľania ako jeho nástupca.
Sátor sa už nezastavil pred ničím.
Keď pápayovci vďaka Černákovi zakopali pri Banskej Bystrici prvého muža konkurencie, zostávalo im len postupne sa presvedčiť o tom, že v Dunajskej Strede nezostal už žiaden podporovateľ Siposovej a Vidovej vetvy.
Nejedného člena podsvetia, o ktorom si Pápay myslel, že bol prisluhovačom druhej strany, do bezvedomia zbili a kruto mučili. Ten, kto chcel zostať v meste, musel nastúpiťdo Pápayových služieb, v opačnom prípade išli nekompromisne po ňom. Preriedení sátorovci v exile boli presvedčení, že nemajú inú možnosť, len pomstiť Siposovu a Potáschovu smrť. Bolo im jasné, že sa musia zbaviť Tibora Pápaya, aby sa mohli vrátiť domov. Stále však mali na pamäti, že keď sa o to naposledy pokúsil Milan Sipos, prišiel o život. Zrodilo sa teda náhradné riešenie.
Ak aj predbežne nemajú dosť síl na odstránenie Pápaya, musia zlikvidovať aspoň Michala Csémyho, ktorý zabil pokladníka mafie Kovácsa a Siposa vlákal do pasce. Bolo treba už len vyčkať na správny moment.